Koniec augusta, a teda aj koniec celého leta, sa už tradične spája so začiatkom novej sezóny hokejovej TIPSPORT ligy. Pár rokov nám pred samostatným začiatkom ligy atmosféru vybičovaných zápasov približuje hokejová Liga Majstrov. Pravda, na Slovensku sú to vždy dva, resp. jeden tím. Po minuloročnom vytúženom triumfe v lige si tento rok túto výsadu vydobil klub HC´05 iClinic Banská Bystrica.

Začiatok súťaže, po dvoch prehrách, nebol pre „Baranov“ prechádzkou v ružovej záhrade, no presun na domáce klzisko sľuboval zmenu vývoja na výsledkovej tabuli. Preto svoj prvý blog venujem práve im a ich prvému domácemu zápasu Ligy Majstrov.

Zo skúsenosti som zvolil skorší príchod na štadión. Dôvodom sú preplnené prevádzky rýchleho občerstvenia, kde si občerstvenie musíte vystáť v radoch ako na mandarínky za bývalého režimu. Pomohlo? Samozrejme, že nie. Na svoje miesto som sa dostal asi v 3. minúte zápasu. Neviem si predstaviť, kedy sa usadili ľudia, ktorí v tom rade stáli za mnou. Nejdem sa hrať na slepého, hluchého, viem, že toto je problém prakticky na každom väčšom športovom podujatí.

Po usadení som sa konečne mohol začať venovať tomu, kvôli čomu som tam prišiel. Ak ste ešte neboli na hokeji, tak to musíte skúsiť. Rýchlosť hry v TV a rýchlosť hry, keď sedíte v 3. rade od ľadu je niečo neporovnateľné. Tvrdé „hity“ z blízkosti sú tiež ďalším lákadlom, ktoré si opäť radi pozriete live.

Hokej to bol dobrý, hra sa prelievala z jednej strany na druhú. Ako zarytý fanúšik „Baranov“ musím nezaujato priznať, že sme boli lepší, aj keď sme nakoniec nešťastne prehrali 0:1. Za pravdu mi dáva hlavne druhý domáci zápas, na ktorý som sa už však kvôli rodinným povinnostiam nedostal. Zápas s tímom EC Red Bull Salzburg skončil stavom 5:3. Takže verím, že tento výsledok je prísľubom dobrého hokeja v ďalšom domácom zápase, ktorý skončí víťazstvom slovenského majstra.

Na koniec si dovolím zhodnotiť celý zážitok ako nestranný fanúšik, ktorý prišiel sviatočný deň stráviť na štadión. Určite každého návštevnika zamrzí, keď na pivo stojí v rade dlhšie ako ženy na wc . To už však asi nezmeníme. Samotná infraštruktúra je tiež kapitola sama o sebe, ale je vidieť, že v rámci možností sa manažment klubu snaži skultúrniť každý priestor. Celkom zaujimavo sa to dá robiť aj na najstaršom štadióne v strednej Európe.  Na druhej strane je vidieť, že fanúšikovia žijú s tímom. Aj keď nebolo ani zďaleka vypredané – 14eur za lístok je tiež na zváženie, rozumiem, že cesty po Európe niečo stoja a že zisky z tejto súťaže nie sú na úrovni futbalovej Ligy Majstrov, ale stále sme na Slovensku a už len kvôli vypredaniu haly by som uvažoval o cene bližšie k 10 EUR – bolo jasne počuť, kto je tu doma. Povzbudzovanie od skvelých fanúšikov bolo neúnavné počas celého zápasu. Samotný hokej bol na dobrej úrovni, čiže na svoje si príde každý, kto sleduje hokej aspoň počas majstrovstiev sveta.

Verím že tento blog presvedčí aspoň niekoľkých fanúšikov športu o tom, že prísť na hokej v Banskej Bystrici sa oplatí. Počas sezóny sa budem snažiť vycestovať na pár štadiónov mimo BB, aby som sa pokúsil priblížiť svoj zážitok aj z iných hokejových miest.

***

Autor blogu a fotografií: Mário Chromek

 

SHARE