Uplynulý víkend (21. – 22. 7.) sa v Trenčianskych Bohuslaviciach konal už 17. ročník festivalu Žákovic Open, ktorému najčastejšie dávajú prívlastky ako rodinný, menší, milý s atmosférou, ale aj najlepší malý festival. V malebnom prostredí Bošáckej doliny na veľkej lúke sa naozaj spájajú svety a výsledok je taký fajn, že ho chcete zažívať znova a znova. Moje dojmy potvrdil aj líder kapely Slobodná Európa Whisky: „Ja mám tento festival najradšej zo všetkých. Žákovic má obrovské čaro aj pre svoj genius loci. Toto miesto je úžasné, a to aj z pohľadu hudobníkov. Máme tu výborné zázemie, je tu penzión priamo v areáli, človek zíde z pódia a rovno si môže dať sprchu. Mám veľmi blízky vzťah k Žákovicu.“ Slobodná Európa ako pravidelný hosť festivalu ovládla stage v sobotu o 19.00, návštevníci si spievali už chronicky známe texty a kapelu si vytlieskali na pódium aj s prídavkom. Ako posledná zaznela skladba „Analýza dokázala hovno“ a všetci sme boli skvelo pripravení na vyvrcholenie festivalu.

Whisky zo Slobodnej Európy
Ľudia počas posledného festivalového večera v sobotu

Pre mňa osobne sa festival začal v piatok 21. 7. asi o 10.00, keď som s jemnou hrôzou zistila, že moja bratislavská posádka chce štartovať už o 12.00. Nasledoval pracovný level 3000, rýchly šprint domov a časový rekord v balení – veci som bola schopná nahádzať si do tašky za necelých 10 minút. Hrdá na svoj výkon som opúšťala Bratislavu s tým jemnučkým festivalovým mraučaním v žalúdku, ktorý je predzvesťou milých zážitkov. Pri vstupe do areálu sme sa privítali s Laskym z kapely Para, ktorá síce tento rok nevystupovala, ale spevák na svojom obľúbenom festivale nemohol chýbať. Naše prvé kroky viedli do Jameson záhrady, ktorá mala tento rok mimoriadny úspech. Sedenie pod dáždnikom či len tak v tráve s drinkom v ruke a k tomu menší stage, na ktorom sa striedali hudobníci v úlohe DJov. Lasky to odpálil vo veľkom štýle a páčilo sa nám tam tak veľmi, až sme si nechali ujsť vystúpenie kapely Čad, čo ma dodatočne aj mrzelo. Vraj boli výborní. Pri Katarzii som už tú „chybu“ neurobila a vychutnala som si ju z prvého radu pod stageom. Na Žákovici vystúpila po prvýkrát a ja som urobila svoj prvý live stream. Na pódiu bola skvelá, ale v areáli sa dlho nezdržala. Na druhý deň totiž hrala na českom festivale Colours of Ostrava.

Lasky ako DJ
Pišta Vandal a jeho Čad
Karína Kubošiová ako Katarzia

Nasledovali reggae rytmy kapely Medial Banana, po nich sa predstavil jediný český interpret Tata Bojs. Prišli s farebnou svetelnou šou a veľmi si pochvaľovali nadšenie, ktoré išlo zo slovenských divákov. Úprimná radosť zo života je na tomto festivale prítomná od rána do večera. A rovnako úprimne musím napísať, že záver piatkového večera v réžii Billy Barman ma presvedčil o tom, že chalani od vydania prvého albumu v roku 2010 prešli veľký kus cesty a slovenské festivaly si už bez nich neviem predstaviť.

Erik Šulc z Medial Banana
Milan Cais – spoluzakladateľ a bubeník skupiny Tata Bojs
Juraj Podmanický z Billy Barman

Sobotné ráno vyjadrovalo presne to, čo na Žákovici všetci milujeme. Absolútnu uvoľnenosť, kopec srandy a žiadne rozdiely medzi umelcami a ich divákmi. Všetci spolu raňajkujeme v Penzióne Žákovic a porovnávame si zážitky či skôr spomienky z predchádzajúceho večera. Niektorí ešte nespali, niektorí ako ja zaľahli „dôchodcovsky“ už pred polnocou. A všetci spoločne sa tešíme na každoročný futbalový zápas Muzikanti vs. Fanúšikovia. Tomáš Yxo Dohňanský z Hexu a súčasne organizátor festivalu hrdo prináša nové dresy, tentokrát v žlto-čiernych farbách, a cez mikrofón zvoláva spiace kapely. Ja odháňam osu z Kofoly, smejem sa na ranných festivalových výjavoch a je mi dobre. Na Žákovici má každý blízko ku každému, čo potvrdzuje aj priateľský futbálek. Tento rok po neľahkom boji dopadol v prospech hudobníkov.

Ranný futbal medzi hudobníkmi a fanúšikmi. Autor: Dušan Gajdoš

Sobotný program som začala s kapelou Captain Slice o 16.00, na ktorú som sa veľmi tešila. Fungujú už 16 rokov a je to fantastická fúzia revivalu a totálnej recesie v kostýmoch a parochniach. Hrajú skladby Tremeloes, Equals a iných kapiel zo 60. rokov. Zo skladby vytiahnu základnú štruktúru a pridávajú k nej kopu svojich nápadov. Kapela sa skladá zo šikovných muzikantov, ktorí pôsobili a aj pôsobia aj v iných rockových, alternatívnych či undergroundových kapelách: TRITOL, BEZ LADU A SKLADU, CHÓR VÁŽSKYCH MUZIKANTOV, AJHĽA, DKP, ŁUBOR MARTIN MICROSTAR. Teda koktejl všetkého dobrého čo vzniklo v Trenčíne v 80. rokoch. Ich koncert bol nabitý energiou, pár pesničiek odohral za bicími trenčiansky primátor Richard Rybníček a ja som dostala pozvanie na zvukovku, na ktorej som prezliekla z civilného oblečenia do šialeného kostýmu frontmana kapely, Mariána Kaščáka, staršieho brata Miša Kaščáka z festivalu Pohoda. No zážitok, čo vám poviem.

Marián Kaščák, frontman kapely Captain Slice
Richard Rybníček za bicími
Výborná dychová sekcia Captain Slice

Nasledovali príjemní Lavagance, ktorých sme si vychutnali na deke pod stageom. Mojím osobným vrcholom bolo vystúpenie Veca & Supa, ktoré som kompletne celé pretancovala a keď som sa obzerala po svojich priateľoch, všetci boli vyškerení a dvíhali rukyyy horeee! S Vecom prišiel aj Škrupo a ich vzájomná komunikácia, tanečky a vtipy na pódiu len umocnili moju eufóriu. A keďže som sa dozvedela, že v tejto kombinácii chcú odohrať leto a potom ísť každý svojou cestou, naozaj veľmi odporúčam stihnúť ich ešte spolu. Napríklad na festivale „Letný Big Air v meste“ v Kremnici, kde nebude chýbať ani gotime.sk.

Branči Kováč
Vec feat. Škrupo

Festivalovú bodku dali domáci HEX Le Payaco. Areálom sa niesli známe hity a veľmi vydarený ročník zhodnotil aj jeho organizátor: „Som veľmi rád, že všetko dopadlo výborne. Z roka na rok mám lepšiu náladu na tomto festivale, pretože je to už naozaj zabehnutá akcia, kam chodia krásni ľudia. Som strašne šťastný, že sú ukáznení, slušní a naozaj im ide o dobrú hudbu a tešia sa z toho celého. Aj toto krásne prostredia ich k tomu vychováva. Je tu niečo čarovné,“ uzavrel basgitarista Hexu a spoluorganizátor festivalu Yxo.

Tomáš Yxo Dohňanský zavolal na pódium aj svoju dcéru
Tomáš Sloboda z kapely Le Payaco

Ak máte pocit, že menu zostavené z milých ľudí a jedného stageu, pod ktorým sa všetci stretávajú. Z krásneho prostredia a kvalitnej slovenskej hudby. Z priateľov nových aj starých a vysmiatych muzikantov by vám mohlo chutiť, určite prídite na budúci už 18. ročník. Lebo nikdy nebolo lepšie…

Ešte krátky pohľad na baviacich sa návštevníkov:

 

Autorka blogu: Alexandra Punová (House of Ukulele)

Autor fotografií: Pavol Karell

SHARE