Divadlo Wüstenrot s obľubou uvádza mnohé české inscenácie, hlavne komédie, ktoré sú medzi divákmi mimoriadne obľúbené. Pripomeňme Manželský poker, V Paříži bych tě nečekala, tatínku či iné. Páčili sa nám a tak nečudo, že sme sa aj na toto predstavenie francúzskeho autora Jean-Claude Islerta veľmi tešili. Už upútavka na stránke Ticketportalu s manželskou fotografiou Jiřího LangmajeraAdely Gondíkovej nás slušne navnadila.

Jirka Langmajer je prvý, koho v hre uvidíme – v úlohe 50-ročného rozvedeného profesora matematiky, ktorý má románik s podstatne mladšou dievčinou. On si spočiatku roky uberá, ona pridáva. Keď vyjde pravda najavo, je to šok skôr pre pána profesora.

Samozrejme, kedy inokedy, než keď sa pán profesor usiluje zbaviť svojej vydaja chtivej milenky, by mohla prísť na nečakanú návštevu jeho bývala manželka (Adela Gondíková)? Tá ho aj po rozvode dokáže postaviť do pozoru a zvýšiť mu krvný tlak. Že si to s ním vedela zariadiť aj predtým, o tom svedčí prázdny interiér profesorovho bytu, „dekorovaný“ iba obrysmi po chýbajúcom nábytku a obrazoch na neomaľovaných stenách či haldami kníh povaľujúcimi sa po zemi – tie jej očividne za odsťahovanie nestáli.

A kvôli čomu prišla? Nuž, chcela by, aby sa zoznámil s jej o pár rokov mladším milencom, ktorý ju už stihol požiadať o ruku. Kto sa to ale práve teraz sprchuje v exmanželovej kúpeľni?!

Keďže pán profesor nie je vo svojich priznaniach až taký odvážny ako jeho exmanželka („Je to těžké…!“), mladučkú milenku zaprie a vydáva ju za elektrikára, imigranta z Východu. A kolotoč humorných scén a zámen sa začína roztáčať, k čomu prispeje aj vydarená, umelecky „šľahnutá“ dcérenka a jej podstatne starší priateľ, ktorého jeho rodičia vyhodili z domu, takže kde inde by ho nasťahovala, než k ocinkovi profesorovi.

Tu názorne vidíte, kam to môže viesť, keď si myslíte, že všetko viete a toho druhého nenecháte dohovoriť. Niet sa čo diviť, že nakoniec človek dopadne ako dopadne – chvíľu to dokonca vyzerá, že veľkorysá exmanželka sa na čas k pánovi profesorovi nasťahuje, aby mu pomohla udržiavať poriadok. Ako to skončí, neprezradím – ak budete mať možnosť, choďte sa na to pozrieť sami, neoľutujete.

A lístok do prvého radu si kúpte iba v prípade, že sa Jirku Langmajera nebojíte – možno vás totiž oberie o slané tyčinky alebo sa vám tu a tam hlboko zahľadí do očí a zareve: „Spokojná?!“ Alebo od neho dostanete ružu…

Autorka blogu: Valeria Brenišinová

SHARE